„O fanatismu řeknu tři věci; zaprvé: pokud je pravda, že fanatik má sílu deseti mužů, je to nezbytné, neboť ostatních devět se nehodlá obtěžovat; zadruhé: není pokaždé pravdou, že by fanatik nepředvídal dopady svých činů; stal jsem se fanatikem, jelikož jsem se nebyl schopen smířit s důsledky neaktivity. Zatřetí: k tomu, aby Wales přežil a jeho kultura vzkvétala, je nutné mu být zuřivě a neochvějně oddán a dát mu přednost před čímkoli jiným včetně rodiny, osobních vyhlídek, kariéry, zdraví nebo svobody. Věřím, respektive vím, že ve Walesu existuje živná půda pro zrod tohoto fanatismu, jenž se stane katalyzátorem nezbytným k vyburcování většiny.“
John Barnard Jenkins.
Mám rád Huda,! ale s tím útlakom to prehnal v komentári, 5r. tu bol priestor na “prestavbu”,jediný kto sa pripravil a bol pripravený bolo štb, obmedzovanie slobod sa zúžilo na sporadické, povrchné,nesystémové, vysvetlovanie už preniknutých informacií o udalostiach v “soc. tábore” Neschopnosť uv bola zrejmá, už to vyzeralo že nebude mať kto, do toho domčeku s karát fúknuť. Štb zaručila právnú kontinuitu, čiže ŹIADNA REVOLÚCIA ale vôla k zmene v širokých masách zvíťazila a ako vždy v dejinách ak sú masy, stajace na ulici v euforii, nikdy nedosiahli čo pôvodne chceli, dostali sa tam kam nechceli, jak v 48r. tak 89r. Už pri útoku na Bastilu to tak bolo a príkladov je vela, len dejepisci ich podla potreby zamlčujú, deformujú,…………. čím vlastne masy žili, aký bol pôvod a štruktúra ich euforie