Spev prejavom ducha

Aby mohol človek spievať musí byť v istom stave vnútorného súladu. Ten kto nemá vieru, nemôže, rovnako ako ten kto ide spáchať zločin, koho zmieta vlastný nepokoj a koho zožiera závisť. Spev bol vždy vážnou súčasťou mužskej kultúry bojových zoskupení. Veľa sa popísalo na účet pravej európskej duchovnosti, spev je však pomerne určitou formou vzývania ducha a zároveň jeho vyjadrenia. Minulo tisícročie toľko debatovaného kresťanstva u nás, ešte neminulo storočie od čias posledných veľkých pokusov o európsku obnovu. V tejto súvislosti, je pozoruhodný príklad troch nižšie uvedených piesní, svedčiacich o duchu troch hnutí ktoré stavali na viere v Krista – pod znamením kríža v nich ožívajú odveké európske symboly orla, krvi a Slnka.


Hymna legionárskej mládeže – Imnul Tineretii Legionare

(pieseň rumunskej Légie Archanjela Michala / Legiunea Arhanghelului Mihail – Garda de Fier)

Svätá legionárska mládež, s hruďou ako železo a dušou ako ľalia. Smelý nápor jari, s tvárou ako karpatské jazero, s pažami vzpierajúcimi sa k Slnku. Ikonostasy pre stáročia, tvorené skalou, ohňom a morom, a spojené odvážne dáckou krvou.

Refrén: Garda, Kapitán, menia nás v železné orly, vlasť, Kapitán a Archanjel z neba.

Smrť, iba legionárska smrť, pre nás najradostnejšia svatba, za svätý kríž, za zem, prekonávame lesi a zdolávame hory. Nebojíme sa žiadnej temnice, ani bolesti, ani nepriateľskej búrky, ak všetci padneme ranou do hlavy, je nám drahá smrť za Kapitána.

Refrén: Garda, Kapitán, menia nás v železné orly, vlasť, Kapitán a Archanjel z neba.

Svätá legionárska mládež, staviame chrámy, statočne znášame vezenie, v našom horkom útlaku, premýšľame a spievame o Nicadori. V severnom vetre i Slnku, nesieme svetlo víťazom, hrdinom staviame oltáre, a máme len guľky pre zradcov.

Refrén: Garda, Kapitán, menia nás v železné orly, vlasť, Kapitán a Archanjel z neba.

Rexistická Národná Hymna – Hymne National Rexiste

(pieseň belgického hnutí Christus Rex)

Nečistý vzduch sa vznáša nad Belgickom. V našich kantónoch, moc strán nás drví pod tyranským jarmom, falošných a zvrátených zmocnencov. Avšak zatiaľ dieťa Arden našlo u seba potrebné zbrane. A ich slávny les ho požiadal prísť, do boja, nasekať si v ňom metly!

Refrén: A ich slávny les ho požiadal prísť, do boja, nasekať si v ňom metly!

Socialisti, liberáli, katolíci, pridajte sa k Rexu, ľudia všetkých názorov, nasledujme vodcu v jeho hrdinskom pochode, zjednoťme sa pre spásu národa. Nech sa obávajú odvahy v našich radoch! Hor sa na bankstrov, zradcov, prehnitých! Stoj Moskva! Chlapci našej rasy dobre strážia zem, ktorá ich živí.

Refrén: Stoj Moskva! Chlapci našej rasy dobre strážia zem, ktorá ich živí.

Flámi, Valóni, pre lásku a z duše, každý z nás nasleduje svoj ideál. Veľký rečník chce šíriť tento plameň, súc vždy jeho verným rytierom. Odvahu ešte, statočný Léon Degrelle, čaká národ, a ty mu ju dáš. Až k triumfu ťa budeme nasledovať, za vlasť, za mier, Rex zvíťazí!

Refrén: Až k triumfu ťa budeme nasledovať, za vlasť, za mier, Rex zvíťazí!

Tvárou k Slnku – Cara al Sol

(pieseň španielskej Falangy – Falange Española de las J.O.N.S.)

Tvárou k Slnku v novej košeli, ktorú si včera vyšila červenou, tak ma smrť nájde ak ma vezme a už ťa viac neuvidím.

Stanem vedno s kamarátmi, ktorí sú na stráži hore s hviezdami, s pevným výrazom a s nami v našom úsilí.
Ak ti povedia že som padol, vedz že som na svojom predurčenom mieste.

Víťazné vlajky sa vrátia, radostným krokom mieru, a prinesú päť ruží: mojich päť striel.

Vráti sa jarný smiech, na ktorý čaká nebo, zem i more.

Vpred, mužstvo, k víťazstvu, nech svitá nové ráno nad Španielskom!

Jedno Španielsko! Veľké Španielsko! Slobodné Španielsko! Španielsko vpred!

Článek Spev prejavom ducha byl převzat ze stránek Integra!. Video doplnila redakce DP.

Jean Raspail – Tábor Svatých DOTISK!

Jean Raspail - Tábor Svatých***
DOTISK KNIHY V NOVÉM PŘEKLADU!
***
Román Jeana Raspaila, francouzského romanopisce oceněného za své celoživotní dílo Velkou cenou Francouzské akademie, vykresluje zaplavení Francie milionem lidí z odlišného sociokulturního prostředí, kteří se vydali na cestu z opačného konce planety s výhledem na ráj, v němž tečou potoky mléka a medu, v němž jsou pole plná neustále se obnovující úrody…
Sledujeme nejen cestu flotily, ale také reakce vlád, prezidenta, veřejného mínění, původních obyvatel, tedy Francouzů, a odhalujeme nejhlubší motivace, pocity a myšlenky všech, kterých se událost týká.
***
Objednávky na Kosmasu ZDE
.

Pavel J. Hejátko – Eden nedohleden

Pavel J. Hejátko – Eden nedohleden***
Poslední desku Pavla J. Hejátka Eden nedohleden, která vyšla jako jeho druhé album k výročí prapodivných a zamlžovaných událostí 17. listopadu 1989 objednávejte ZDE
.

Ernst Jünger – Dělník

Ernst Jünger - Dělník***
Svou studii Dělník. Hegemonie a figura vydal Ernst Jünger roku 1932. Patří k jeho zásadním esejistickým textům a odráží se v ní jeho dějinně filozofické a politické smýšlení, které se u něj vyvíjelo v reakci na zážitky první světové války a na poválečný společenský kontext nejenom v Německu. Dělník je v Jüngerově podání oproštěn od svých tradičních socioekonomických vztahů a vystupuje ve své dehistorizované roli jako nezávisle působící veličina, která utváří novou skutečnost. Jeho nárok na hegemonii nad společností, hospodářstvím a státem spočívá podle Jüngera v jeho přirozeném vztahu k moci. Mezi další témata, kterými se zde autor zaobírá, patří práce jako způsob života, nebo technika jako způsob, kterým figura dělníka mobilizuje svět.
***
Předobjednávky na Kosmasu ZDE
.

Víte, že…

1. dubna 1753 se narodil francouzský filosof a konzervativní myslitel hrabě Joseph de Maistre, jeden z výrazných odpůrců Francouzské revoluce a kritik liberalismu. Vyrůstal v katolické rodině, Francouzskou revoluci odmítal z konzervativních pozic a chápal ji jako boží trest za osvícenské snahy.
Léon Degrelle1. dubna 1994 zemřel ve španělské Málaze zakladatel belgického (valonského) rexistického hnutí Léon Degrelle. Během druhé světové války sloužil v řadách Waffen SS, své zážitky z bojů na východní frontě shrnul do knihy Tažení v Rusku 1941 - 45. Nedlouho před smrtí se Degrella kdosi zeptal, jestli něčeho ve své minulosti lituje. Odpověděl: „Jen toho, že jsme prohráli.

À propos

„Proti národní myšlence se [usurokrati] nestavějí proto, že je národní, ale protože nesnášejí jakýkoli celek síly dostatečně velký na to, aby se postavil celosvětové tyranidě lichvářů bez vlasti.“

Ezra Pound

Archív