Hermann Hesse: Stromy

Shining darknessAutor: Hermann Hesse

Stromy som oddávna považoval za najdotieravejších kazateľov. Uctievam ich, keď žijú spoločne a v rodinách, v lesoch a hájoch. A ešte viac si ich ctím, keď stoja jednotlivo. Ako osamelí. Nie ako pustovníci, čo sa odkradli pre nejakú slabosť, ale ako veľkí opustení ľudia, ako Beethoven a Nietzsche. V ich korunách šumí svet, ich korene odpočívajú v Nekonečnu; len ony sa v ňom nestratia, ba z celej sily svojho žitia sa usilujú iba o jedno: naplniť v nich sídliaci zákon, rozvinúť vlastnú podobu, spodobniť samých seba. Nie je nič posvätnejšie, nie je nič príkladnejšie ako pekný, silný strom.

Keď sa zotne strom a slnku ukáže svoju smrteľnú ranu, potom môžeme na svetlom reze jeho pňa a pomníka čítať celú históriu: v letokruhoch a zrasteninách je verne vpísaný všetok boj, všetko utrpenie, všetky choroby, všetko šťastie a úspechy, chudé roky i roky hojnosti, prežité útoky, prekonané búrky. A každý sedliacky chlapec vie, že najtvrdšie a najšľachetnejšie drevo má čo najtenšie kruhy, že vysoko v horách a v neustálom nebezpečenstve rastú tie najnezničiteľnejšie, najsilnejšie a najpríkladnejšie kmene.

Stromy sú svätyňami. Kto s nimi vie rozprávať, kto im vie načúvať, ten sa dozvie pravdu. Nekážu učenie a návody; nestarajúc sa o jednotlivosti kážu prazákon života.


Strom hovorí: Vo mne je ukryté jadro, iskra, myšlienka, som život večného života. Jedinečný je pokus a vrh, na ktorý sa so mnou odvážila večná matka, jedinečná je moja podoba a žilkovanie mojej kože, jedinečná je najmenšia hra listov môjho vrcholca a najmenšia jazva mojej kôry. Mojim poverením je v stvárnenom Jedinečnu večné tvoriť a ukazovať.

Strom hovorí: Mojou silou je dôvera. Neviem nič o svojich otcoch, neviem nič o tisícoch deťoch, ktoré každým rokom zo mňa povstanú. Do konca žijem tajomstvo semena, nič iné nie je mojou starosťou. Dôverujem, že Boh je vo mne. Dôverujem, že moje poslanie je sväté. Z tejto dôvery žijem.

Keď sme smutní a život už nedokážeme uniesť, potom môže strom k nám prehovoriť: Buď ticho! Buď ticho! Pozri sa na mňa! Život nie je ľahký, život nie je ťažký. To sú detské predstavy. Umlčia sa, keď necháš Boha v sebe hovoriť. Bojíš sa, lebo ťa tvoja cesta odvádza od matky a domova. Ale každý krok a deň ťa nanovo privádza k matke. Domov nie je tu alebo tam. Domov je v tvojom vnútri alebo nikde.

Túžba po putovaní sa trhá v srdci, keď večerom počúvam stromy, ktoré šumia vo vetre. Keď počúvame dlho a ticho, ukáže aj túžba po putovaní svoje jadro a zmysel. Nechce utiecť od utrpenia, ako sa zdalo. Je túžbou po domove, po matkinej pamäti, po nových podobenstvách života. Vedie domov. Každá cesta vedie domov, každý krok je narodením, každý krok je smrťou, každý hrob je matkou.

Tak vo večere šumí strom, keď máme strach pred vlastnými predstavami. Stromy majú dlhé myšlienky, obšírne a pokojné, ako aj ich život je dlhší než náš. Sú múdrejšie ako my, pokiaľ ich neposlúchneme. Ale keď sme sa naučili počúvať stromy, potom práve krátkosť a rýchlosť a detský chvat našich myšlienok nadobudnú neprekonateľnú radosť. Kto sa naučil načúvať stromom, neželá si viac byť stromom. Neželá si byť ničím iným, ako tým čím je. To je domov. To je šťastie.

Preklad z Hermann Hesse: Bäume. Gesammelte Werke. Převzato z osobního blogu Otto Kovarika.

Jean Raspail – Tábor Svatých DOTISK!

Jean Raspail - Tábor Svatých***
DOTISK KNIHY V NOVÉM PŘEKLADU!
***
Román Jeana Raspaila, francouzského romanopisce oceněného za své celoživotní dílo Velkou cenou Francouzské akademie, vykresluje zaplavení Francie milionem lidí z odlišného sociokulturního prostředí, kteří se vydali na cestu z opačného konce planety s výhledem na ráj, v němž tečou potoky mléka a medu, v němž jsou pole plná neustále se obnovující úrody…
Sledujeme nejen cestu flotily, ale také reakce vlád, prezidenta, veřejného mínění, původních obyvatel, tedy Francouzů, a odhalujeme nejhlubší motivace, pocity a myšlenky všech, kterých se událost týká.
***
Objednávky na Kosmasu ZDE
.

Pavel J. Hejátko – Eden nedohleden

Pavel J. Hejátko – Eden nedohleden***
Poslední desku Pavla J. Hejátka Eden nedohleden, která vyšla jako jeho druhé album k výročí prapodivných a zamlžovaných událostí 17. listopadu 1989 objednávejte ZDE
.

Ernst Jünger – Dělník

Ernst Jünger - Dělník***
Svou studii Dělník. Hegemonie a figura vydal Ernst Jünger roku 1932. Patří k jeho zásadním esejistickým textům a odráží se v ní jeho dějinně filozofické a politické smýšlení, které se u něj vyvíjelo v reakci na zážitky první světové války a na poválečný společenský kontext nejenom v Německu. Dělník je v Jüngerově podání oproštěn od svých tradičních socioekonomických vztahů a vystupuje ve své dehistorizované roli jako nezávisle působící veličina, která utváří novou skutečnost. Jeho nárok na hegemonii nad společností, hospodářstvím a státem spočívá podle Jüngera v jeho přirozeném vztahu k moci. Mezi další témata, kterými se zde autor zaobírá, patří práce jako způsob života, nebo technika jako způsob, kterým figura dělníka mobilizuje svět.
***
Předobjednávky na Kosmasu ZDE
.

Víte, že…

1. dubna 1753 se narodil francouzský filosof a konzervativní myslitel hrabě Joseph de Maistre, jeden z výrazných odpůrců Francouzské revoluce a kritik liberalismu. Vyrůstal v katolické rodině, Francouzskou revoluci odmítal z konzervativních pozic a chápal ji jako boží trest za osvícenské snahy.
Léon Degrelle1. dubna 1994 zemřel ve španělské Málaze zakladatel belgického (valonského) rexistického hnutí Léon Degrelle. Během druhé světové války sloužil v řadách Waffen SS, své zážitky z bojů na východní frontě shrnul do knihy Tažení v Rusku 1941 - 45. Nedlouho před smrtí se Degrella kdosi zeptal, jestli něčeho ve své minulosti lituje. Odpověděl: „Jen toho, že jsme prohráli.

À propos

„Proti národní myšlence se [usurokrati] nestavějí proto, že je národní, ale protože nesnášejí jakýkoli celek síly dostatečně velký na to, aby se postavil celosvětové tyranidě lichvářů bez vlasti.“

Ezra Pound

Archív